Emocionálna inteligencia sa najvýraznejšie sa utvára v období návštevy škôlky

Emocionálna inteligencia je schopnosť, ktorá nám pomáha uvedomiť si, kontrolovať a vyjadriť svoje emócie a tiež rozumieť emóciám iných. Rozvoj emocionality predstavuje základ rozvoja osobnosti dieťaťa a určuje úroveň emocionálnej inteligencie.

EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA VO VEĽKEJ MIERE OVPLYVŇUJE ÚSPEŠNOSŤ ČLOVEKA.

Najvýraznejšie sa utvára práve v období materskej škôlky, kedy dieťa prežíva pozitívne a negatívne situácie veľmi intenzívne. Napriek tomu, že na ne ešte kvôli malej slovnej zásobe nedokáže dostatočne reagovať, situácie z tomto obdobia silno vplývajú na jeho celkový citový postoj voči ľuďom a svetu a majú veľký význam pre budúci citový život dieťaťa.

Ak dieťa ešte nevie komunikovať a nedokáže si vypýtať hráčky, nahromadia sa v ňom negatívne emócie, ktoré často nezvládne a situácia končí výbuchom alebo plačom. Dieťa vo veku troch rokov ešte dostatočne nerozumie svojim emóciám a potrebuje podporu dospelého, aby ich dokázal zvládať.

V škôlke potrebujeme určitý čas na spoznanie konkrétneho dieťaťa. Ak dieťa poznáme, rozumieme, že ak začne pred odchodom na ihrisko plakať nemusí to znamenať, že nechce ísť von. Chápeme, že nám tým napríklad dáva najavo, že potrebuje pomôcť pri obliekaní sa. Pedagóg tak počas toho, čo dieťa oblieka pomenúva jeho emócie, upokojuje ho a dáva mu vedieť, že ho chápe a, že je všetko v poriadku. Dieťa sa takto cíti prijímané a začína viac rozumieť tomu, čo prežíva a cíti. Učí sa, že nabudúce túto situáciu nemusí riešiť krikom. Vedieme ho k tomu, že stačí, aby ak požiada o pomoc.

Tento prístup napomáha aj rovesníkom dieťaťa v tom, že lepšie rozumejú pocitom a prejavom spolužiaka a tiež sami sebe. Učia sa vlastné pocity vyjadrovať primeraným spôsobom, učia sa ich kontrolovať a v neposlednom rade sa učia pomáhať spolužiakovi zvládať jeho emócie.

Niekedy je potrebné nechať dieťa sa vyplakať, pretože až tak je schopné počúvať a vnímať druhého človeka. V snahe prekričať plač dieťaťa by sme jeho silné emócie iba posilňovali a zvyšovali, čo by neviedlo k zlepšeniu situácie ani k upokojeniu dieťaťa.

V škôlke vytvárame bezpečné prostredie, ktoré dieťaťu rozumie, prijíma ho a akceptuje. Znamená to, že ak dieťa silným plačom prejavuje svoju nechuť zjesť zeleninu reagujeme slovami: "Aha, rozumiem, tebe asi nechutí uhorka, však?" Reagujeme na jeho potreby a nie na plač.

Náš prístup začína prinášať ovocie a tešíme sa z každej zvládnutej situácie, kedy dieťa napríklad pri boji s pyžamkom ovládne svoju nervozitu a reakciou na neúspech nie je plať, ale požiadanie o pomoc.

Tešíme sa, že napriek zatiaľ malej slovnej zásobe sa naši škôlkari učia svoje emócie nielen zvládať, ale aj vyjadrovať vhodným spôsobom. A učia sa aj prejavovať láskavosť a emócie voči iným deťom - napríklad aj podarovaním samostatne vyrobeného náhrdelníka. 

Nech je takýchto situácií čo najviac. :-)